Simonove vynálezy: Lietajúce auto

Simon počas voľného víkendu len tak ležal prevesený cez svoju posteľ a premýšľal, ako zaženie sobotnú nudu. V jednej ruke si prehadzoval modrú loptičku a s polootvorenými očami sa díval na svoju stenu, ktorá bola celá olepená plagátmi.

Zízal na obrázok sopky Kilauea na Hawaii. „Hm, táto sopka je vraj najaktívnejšou sopkou na svete. To je fascinujúce,“ šomral si. „Pohľad z vrchu do sopky musí byť v skutku dychberúci. Iste, šlo by to satelitom, ale vidieť to na vlastné oči a cítiť to riziko. To je vzrušujúce,“ ďalej hlasno uvažoval. Potom vystrelil na rovné nohy, akoby ho mama pristihla pri niečom nekalom.

Podišiel bližšie k plagátu, priložil prst na sopku a povedal: „Veď ja som vynálezca všetkých vynálezcov. Nájdem spôsob, ako sa tam dostanem, ako sa dostanem priamo nad sopku a pozriem sa do jej vnútra!“ zvolal. Otočil hlavou a pozrel sa na svojho plastového panáčika Alberta Einsteina, ktorý bol pohodený v rohu izby. „Čo? Čo Albert? Znie to tak troška šialene však? Ale ty si bol predsa rovnaký blázon ako ja. Tak sa nečuduj. Idem do toho!“ vykríkol Simon a začal prehadzovať svoj šuplík, v ktorom mal hromadu papierov s najrôznejšími nápadmi. „No tak. Musí tu byť niečo, čo sa dá použiť,“ hovoril pri tom, ako vyhadzoval jeden papier za druhým na zem. Neskôr sa pri jednom zastavil, pevne ho chytil do oboch rúk a zvolal: „Áno! To je ono!“

Na béžovom papieri bol nakreslený návrh lietajúceho auta. Vzal papier do vrecka a rozbehol sa dole do garáže. Pracovný stôl vyprázdnil, vytiahol len náradie a rôzne typy materiálov. Z vrecka vytiahol náčrt lietajúceho auta a pripol ho na stenu. Vyliezol na povalu a z veľkej kopy neporiadku vytiahol dva staré bicykle. Zniesol ich dole do garáže a pod pazuchou niesol ešte plno iných súčiastok. Spod stola vytiahol zváračku, na hlavu si nahodil zváraciu helmu a začal zvárať, rezať, píliť a spájať. Celý deň a celú noc bol zatvorený v garáži. Z okna bolo vidieť len blikanie svetiel zváračky a zvuk píly na železo.

Ráno, keď začalo vychádzať slnko, zliezla Simonova mama do garáže, aby sa pozrela, čo tam Simon stvára. Otvorila dvere, oči mala ešte rozospaté, takže si ich musela niekoľkokrát rukami pretrieť a vtedy to zbadala. V predtým prázdnej garáži stálo niečo, čo predtým ešte nikdy nevidela. „Simon? Čo to má byť?“ opýtala sa. Simon si dal dole zváraciu helmu, pozrel sa na mamu a hrdo povedal: „Maminka, dovoľ, aby som ti predstavil svoje prvé lietajúce auto!“ Mama bola hneď prebudená. Oči jej skoro vystrelili von z hlavy. „Dúfam, že na tom necháš aj naozaj letieť,“ povedala a zatvorila dvere. Simon si len zašomral: „Maminka a načo by som to asi vytvoril?“

Vyliezol hore do svojej izby a na pár hodín si ľahol, pretože bol unavený. Prespal celý deň a zobudil sa až v noci. „Čo, čo? Koľko je hodín? Och. Ak vyrazím hneď, tak na Hawaii budem s východom slnka.“ Simon sa poumýval, obliekol sa a hodil si do batohu nejaké jedlo a vodu. Zo stola ešte schmatol mapu a kompas a nasadol do svojho lietajúceho auta. „Tak a poďme to vyskúšať. Strčil kľúčik do zapaľovania, otočil ním do pravej strany a ozvalo sa …