Papieroví piráti

„Hej! Ruky hore!“ vykríkol malý Richard a vytiahol svoj meč postavený z lega. „Ja som pirát všetkých morí! Vzdajte sa!“ kričal ďalej pri svojej hre na piráta.
Na hlave mal pirátsky klobúk a cez oko pirátsku pásku. Skákal po izbe a predstavoval si, že sa na svojej posteli plaví ako na naozajstnej pirátskej lodi.

Po chvíľke hrania mu zišlo na um, že si vyrobí z papiera loď. Vyfarbí ju tak, aby vyzerala ako pirátska a pôjde k neďalekej rieke, kde sa s loďkou zahrá. Dlho neváhal, vytiahol papier a začal skladať. Zložil, prehol, zalomil, odtrhol, prekrížil a ešte dvakrát prehol a potom ju oboma rukami roztvoril a loďka bola na svete. Položil ju na svoj stôl a vytiahol farbičky. Najprv na trojuholníkovú plachtu nakreslil čiernou farbou pirátsku vlajku.

Potom, na jej boky nakreslil vzor dreva, aby to vyzeralo ako naozajstná drevená loď. Tiež nezabudol na delá z každej strany. Vo vnútri nakreslil troch pirátov. Kapitán mal veľký čierny klobúk a ostatní dvaja piráti mali na hlave pirátske šatky. Do stredu prilepil ceruzu. „Piráti, táto ceruza bude váš hlavný sťažeň!“ zahlásil Richard. Loďka bola hotová a pripravená na svoju prvú plavbu. Richard si obul tenisky a vybehol z domu von k rieke.

„Piráti! Pripravte sa na svoju prvú plavbu!“ hovoril Richard. „Kapitán, teraz to je už vo vašich rukách!“ povedal a pustil loďku do rieky. Spočiatku pokojná voda niesla loďku z papiera pokojným tempom. Richard bežal okolo rieky a povzbudzoval ju. „Poďte! Plávajte! Ste neporaziteľní piráti!“

Prúd rieky silnel a papierovú loďku začal unášať čoraz rýchlejšie, až sa stratila z Richardovho dohľadu a už ju viac nevidel. „Ahojte, piráti!“ vykríkol naposledy. Papierová loďka sa plavila silným prúdom a kolísala sa zo strany na stranu. S prúdom rieky plávala aj rybka. Jej šupiny boli lesklé a farebné ako dúha. Leskli sa všetkými farbami. Tieto šupiny v sebe niesli zvláštne kúzlo. Rybke sa plávajúca loďka zapáčila, a tak plávala popri nej. Bola taká šťastná, že vyskakovala z vody von. Vyskočila a preskočila loďku. A takto to urobila ešte niekoľkokrát. Pri jednom skoku jej vypadla jedna lesklá a farebná šupina, ktorádopadla priamo na papierovú loďku. Rybka sa ešte chvíľku zdržala pri nej a potom odplávala a stratila sa v hlbinách rieky. Farebná šupina v sebe niesla kúzlo, ktoré vypustila do papierovej loďky.

Po chvíľke sa ozval desivý výkrik. „ÁÁÁ! Kapitán! Plávame rovno k vodopádu!“ „Kapitán! Robte niečo!“ kričal nakreslený pirát z papierovej loďky, ktorý ožil. Z papiera sa odlepil aj druhý nakreslený pirát a aj nakreslený kapitán. „Posádka! Musíme sa vyhnúť tomu vodopádu! Inač sa potopíme!“ vykríkol kapitán.
„Ale nemáme ani veslo ani kotvu ani naozajstnú plachtu!“ kričala posádka. Kapitán …