James Boundaries Čierna diera

Chlapec James Boundaries každý večer sedel na terase rodinného domu a s úžasom sledoval nočnú oblohu posiatu hviezdami. Nekonečná krása žiarivých hviezd a planét sa stala Jamesovou každodennou záľubou. Roj meteoritov sledoval teleskopom a zapisoval si každý pohyb vesmírnych telies.

Fantazíroval a premýšľal, aké by to bolo letieť vesmírom, farebným priestorom medzi hviezdami a planétami. Premýšľal, čo všetko sa skrýva aj za hranicou, za ktorou voľným okom nevidí. Uvažoval, či je možný život aj na inej planéte ako na Zemi a ako by vyzerala iná forma života vo vesmíre. James si v škole kreslil do zošitov planéty a hviezdy. Spolužiačka Anna, ktorá sedela v lavici s ním, obdivovala jeho kresby a podporovala ho v jeho myšlienkach. Boli to farebné scenérie na čiernom pozadí. Annu najviac pútala veľká machuľa, okolo ktorej James kreslil rôzne svetlé farby. Vždy jej vysvetľoval súhvezdia a planéty a Anna ho nadšene počúvala. „A čo je táto machuľa, James?“ spýtala sa zvedavo Anna. „To je predsa čierna diera. Nikto ňou ešte neprešiel, nikto ešte nenazrel za jej horizont. Musí byť vzrušujúce vidieť, čo sa tam skrýva,“ vysvetľoval. Jedného dňa na hodine matematiky sa ho Anna spýtala: „James, nepremýšľal si o tom, že raz navštíviš vesmír?“ „Haha,“ zasmial sa James. „Jasné, že premýšľal, je to môj sen, odkedy som prvýkrát zdvihol hlavu ku hviezdam. Jedného dňa sa stanem kozmonautom a ak ma vyberú, pôjdem do vesmíru,“ rozprával so zasneným pohľadom. Anna chvíľu premýšľala a potom sa spýtala: „Prečo si nepostavíš vlastnú raketu? Veď na hodine matematiky a fyziky sa naučíš dostatok informácií o tom, ako fungujú vesmírne lode.“ James sa zahľadel na Annu. Bolo na pohľad jasné, že to, čo povedala, sa mu pomaličky zarývalo do hlavy a pohltilo celú jeho pozornosť. V okamihu vytiahol z aktovky papier, vybral ceruzku a začal kresliť. Nič nepovedal, len kreslil. „Tak čo, James, čo povieš na môj nápad?“ spýtala sa Anna. Ale James neodpovedal a kreslil ďalej. Za malú chvíľočku načrtol prvý prototyp svojej vesmírnej lode. Keď zazvonil zvonec, čo znamenalo koniec vyučovania, schmatol batoh a utekal domov. Ani sa nestihol pozdraviť Anne. Tašku sotva hodil do rohu a utekal do otcovej kôlne, kde bolo množstvo náradia. Vyložil svoju kresbu rakety. Vzal kúsok kovu, kúsok dreva a začal píliť, vŕtať, spájať. James pracoval na svojej rakete každý deň po škole. Odhodlane si šiel za svojím snom. Otec najprv jeho vízii neveril, ale ochotne mu pomohol s realizáciou jeho rakety. Sám by nezvládol pozvárať súčiastky motora či silou dotiahnuť matice. S tým mu pomáhal otec. Stavba rakety trvala 30 dní. Nakoniec bola hotová. Raketa stála na záhrade a svojou žiarou trhala pozornosť všetkých susedov. Nikto neveril, že Jamesova raketa môže letieť. Ale nakoniec prišiel ten okamih a James nasadol do rakety. Stlačil gombíky, zatlačil páku. Otec zdvihol palec hore, ktorý vyjadroval, že je všetko pripravené. 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1. Štáááárt! Z motorov vyleteli plamene a rozžiarili celú ulicu. Za sprievodu veľkého hluku sa Jamesova raketa, ktorú pomenoval Anna, vznášala ku hviezdam. O pár minút neskôr sa James ocitol na obežnej dráhe. S otvorenými ústami sledoval horizont Zeme a výhľad na Merkúr či Venušu. Po opustení hranice zemskej gravitácie …