Hasič Eddie Blesk

„Jedného dňa, keď vyrastiem, stanem sa hasičom!“ vyhlásil malý Eddie. Jeho detská izba bola plná hasičských autíčok, postavičiek a predmetov s hasičskou technikou.

Eddie celé dni trávil hrou na statočného hasiča, ktorý uhasil každý požiar. Bol pohltený myšlienkou, ako krotí oheň a zachraňuje ľudí. Jedného dňa sa spolu s rodičmi vybral k starkej, ktorá bývala v malej dedinke, v starej chatrči. Malý Eddie to tam miloval. Hlavne preto, že aj dedko býval veľkým hasičom a jeho stodola bola zasypaná hasičskými vecami. Staré hadice, náradie, prilby či vyradené hasičské autá. Celý deň sa prehrabával v obrovskej kope a vždy našiel niečo, čo si s nadšením odniesol domov. Samozrejme s dedkovým súhlasom.

Ako sa tak prehrabával vyradenou technikou, narazil na malú truhličku. Nemala nič spoločné s hasičskou technikou. Bola to len malá kovová truhlička s poškriabaným lakom a nalomeným zámkom. Po dlhých minútach trápenia sa Eddiemu podarilo truhličku otvoriť. Avšak, na jeho prekvapenie, našiel v nej len klbko červenej nite. Nebola ničím výnimočná, ale Eddie z nej nevedel odtrhnúť oči. Tá červená farba pôsobila magicky, priam hypnoticky.

Vzal ju pod pazuchu a vybral sa za dedkom. Chcel jeho súhlas, aby si mohol truhličku s červeným klbkom nite odniesť domov. Dedko sa pozrel na Eddieho nález a povedal: „Vnúčik, toto veru nie je moje. To patrilo kedysi dávno tvojej babke. Musíš sa spýtať jej.“ Eddie vzal truhličku a rozbehol sa za babkou. Keď babka uvidela, čo nesie Eddie v rukách, zostala prekvapená. Chytila ho za rameno a povedala: „Eddie, na túto červenú niť som aj zabudla. Dostala som ju už veľmi dávno od jedného starého čarodeja. Mal by si vedieť, že to nie je hocijaká niť. Nesie v sebe magickú silu. Čokoľvek z nej ušiješ, bude to mať nadprirodzené schopnosti. Aspoň takto mi to opisoval ten čarodej.“

Eddieho to nadchlo ešte viac a prosíkal starkú, aby si to mohol nechať. Starká samozrejme súhlasila a Eddie si domov odniesol vzácny nález.

Celú noc premýšľal, čo si z klbka červenej nite môže vyrobiť. „Možno by som si z nej mohol ušiť nezničiteľné rukavice, cez ktoré sa nepopálim ani neporaním. Alebo si z nej upletiem lano, ktoré sa nebude dať roztrhnúť,“ fantazíroval Eddie. Ale potom mu to došlo. Rýchlosťou blesku sa posadil na posteľ a povedal: „Už to mám! Ušijem si z nej hasičský oblek! Bude to ten najbezpečnejší oblek! Nespáli ho ani ten najhorúcejší oheň! Budem v ňom rýchly ako šíp!“ Tešil sa Eddie a uložil sa spať spolu so svojimi predstavami.

Hneď ráno, keď otvoril oči, pustil sa do práce. Požičal si mamin šijací stroj a začal šiť. Šil celý deň a večer bol oblek hotový. Červený oblek hodný pravého hasiča. Mama bola veľmi prekvapená, že to Eddie dokázal, ale neverila na nadprirodzené schopnosti.

Eddie však nestrácal svoju vieru a vbehol do svojej izby s novo ušitým oblekom v rukách. „Tak, a teraz si ťa vyskúšam! Som zvedavý na tvoje super schopnosti.“ Navliekol sa do hasičského obleku, ktorý práve vyrobil a vtedy sa to stalo. Eddie pocítil v celom tele silnú energiu, akoby sa v jeho žilách štiepilo jadro atómu. Pozrel sa na hodiny vo svojej izbe a zdalo sa mu, že sekundová ručička bila pomaly, veľmi pomaly. Skoro, ako keby stála na mieste. Vtáci lietajúci za oknom viseli vo vzduchu a nehýbali sa. Teda možno trošku, ale bolo to ako v spomalenom filme. Ale Eddie sa cítil rýchly ako blesk. Vybehol z domu von a všetko navôkol stálo. Presne tak, ako keby sa zastavil čas. Bolo to tým, že Eddieho hasičský oblek ho zrýchlil na rýchlosť svetla. Preto sa zdalo, že všetko navôkol stojí, ale Eddie sa v skutočnosti pohyboval rýchlosťou svetla. Vtom začul v ušiach volanie o pomoc pred požiarom. Okamžite a bez váhania sa vydal za volajúcim hlasom, ktorý pochádzal z opačného …