Fify Pink: Teplovzdušný balón

Malá, nápaditá, s neustále novou aktivitou. Keď môže sedieť, tak beží, keď môže ležať, tak stojí. A keď má voľný čas, naháňa sa za novými dobrodružstvami.

Bolo letné ráno. Slnečné lúče už prenikli cez okno do izby malého dievčaťa. Zababušená v posteli, prikrytá perinou až po uši, sa po dotyku slnečného lúča len pretočila na druhý bok. Zo spánku ju vytrhol až jej budík, ktorý o ôsmej ráno začal hlasne vykrikovať: „Dobré ráno, Fify Pink! Vstávaj Fify Pink! Dobré ráno!“

Fify Pinky sa otočila k budíku a rukou po ňom tresla. Budík stíchol a ona sa posadila na posteľ. Vlasy mala strapaté do každej strany a v očiach ešte svoje sny. Rozhliadala sa po izbe a prezerala si veci, ktoré si dnes oblečie. Pomaličky sa postavila a zo zeme si vzala svoje nohavice. Ako ich zodvihla, zo zadného vrecka jej vypadol malý letáčik, na ktorom bol obrázok teplovzdušného balóna. Zodvihla ho a dívala sa naň krátku chvíľu. Potom sa jej oči rozžiarili, až jej skoro vyskočili. Natiahla si nohavice, schmatla tričko a skackajúc na jednej nohe si naťahovala ponožky. Prišla do kuchyne, pozdravila sa mame a do misky si hodila cereálie, ktoré zaliala mliekom. Zjedla ich tak rýchlo, že jej mama sa ani nestihla na nič opýtať. Stihla len jednu otázku: „Kam sa tak ponáhľaš?“ Fify Pink jej s plnými ústami odpovedala: „Neboj sa, vysvetlím ti to potom!“ Dojedla a hodila sa do tenisiek. Potom vybehla z domu von. Zvonila od domu k domu a pýtala si staré oblečenie a posteľnú bielizeň. Za jedno doobedie vyzbierala obrovskú hromadu vecí, ktoré nahádzala na kopu v záhrade. V obchode si ešte kúpila ihlu a veľkú niť. Začala kúsky oblečenia a látok zošívať dokopy. Šila celé poobedie. Slnko už začalo zapadať a ona stále šila. „Fify Pink! Poď už dnu!“ volala na ňu mama.

Skoro ráno sa Fify Pink opäť pustila do práce. Šila a šila. Až sa v jednej chvíli postavila a povedala: „Tak! A je to hotové!“ Teraz už len musím nájsť silný horák. Vbehla do otcovej kôlničky, poprehadzovala tam všetky jeho veci a potom sa víťazoslávne vrátila. Pod pazuchou mala okrem horáka aj lano a jeden veľký kôš.

Na trávniku v záhrade začala všetky veci spájať. Ako posledné zapálila horák. Jeho teplý vzduch do pár minút vytvoril obrovský teplovzdušný balón. Jeho mohutná bublina bola vytvorená z rôznych kúskov látok a na spodku mal priviazaný kôš pomocou lán. Fify Pink neváhala a naskočila do koša. Kotviace lano odviazala a balón začal stúpať hore. Keď si to jej mama všimla, v hrôze vybehla von, aby ju zastavila. Lenže Fify Pink už bola príliš vysoko a teplovzdušný balón ju unášal preč.

„To je krása! Vidím naše mesto z vtáčej perspektívy!“ tešila sa Fify Pink. „A tamto vidím svoju školu! A tamto náš obchod!“ bola naozaj nadšená. Výhľad z balóna bol famózny. Ale jej dobrú náladu začal striedať strach. Balón ju totiž stále unášal čoraz vyššie a stále ďalej. „Kam to letím?! Chcem sa vrátiť späť na zem. Lenže ako? To som asi nedomyslela,“ šomrala si. Slnko začalo zapadať a navôkol sadla tma. Jej balón sa nezastavoval a svoj dom už vôbec nevidela. „Okej, Fify Pink, teraz musíš byť statočná. Niečo vymyslíš. Moja mama sa o mňa určite bojí,“ mrmlala si. Potom sa v koši schúlila do klbka, zatvorila oči a zaspala.

Nad ránom ju zobudil silný spev lietajúcich vtákov okolo jej balóna. Fify Pink natiahla ruku a triafala do vetra. „No tak! Budík! Kde si?!“ Márne sa snažila nájsť svoj budík. Nebola vo svojej posteli. Pomaličky jej to dochádzalo. Okamžite otvorila oči a postavila sa. „Takže to nebol sen. Ale kde sa to len nachádzam?“ Fify Pink sa pozrela cez okraj koša. Pred jej rozospatými očami sa rozprestierala nádherná príroda. Po obrovských lúkach pobehovalo stádo gaziel …