Chrobák Bobo

V strope, v starom dome je malá štrbina. Nenápadná, ale dosť veľká pre malý domček. A kto v ňom žije? Jeden odvážny tvor. Vlastne je to viac dobrodruh, ako odvážlivec. Miluje objavovanie nových miest a starý dom je plný zákutí, ktoré treba preskúmať.

Ráno, keď slnko prenikne cez sklo chátrajúcich okien, jeho lúče sa odrazia priamo do štrbiny v strope. Zo štrbiny sa ozve zívanie a následne drobné šuchotanie. Z diery vylezú malé tykadla a za nimi zvyšok tela. Je to chrobák Bobo, ktorý práve vstal a opustil svoj skromný domček, aby si našiel niečo pod zub.

Preliezol do špajze, kde sa vždy niečo chutne nájde aj pre obyčajného chrobáka. Hneď potom, ako si pochutil na starej kocke syra, presunul sa Bobo do kúpeľne, kde zo stropu kvapkala voda do starého vedra, ktorý ležal na poličke hneď vedľa umývadla. Chrobák Bobo si umyl celú tvár a poriadne sa natiahol. Jeho deň plný objavovania sa mohol začať.

Lenže, tento deň sa nezačal práve podľa jeho predstáv. Nechtiac zakopol, keď sa chcel vrátiť do špajze a zhodil malú fľaštičku s voňavkou, ktorá narazila do zubnej pasty, ta následne prevrátila lak na vlasy a ten zase zhodil zubnú pasta a tá zhodila šampón a ten padol do vedra s vodou, ktorý sa prevrátil. Jeho voda sa vyliala priamo do umývadla a stiahla so sebou aj chrobáka Boba.

Vystrašený pohľad z Bobových očí bol desivý. Voda ho spláchla rovno do kanála.

Nasledoval tvrdý pád cez tmavé trúbky. Padal a udieral sa o všetky strany potrubia.
„Och! Au! Jáj! Toto určite neprežijem!“ Kričal vystrašený Bobo. Po chvíľke dopadol do kaluže v kanáli. Pomaly sa zviechal zo zeme a najskôr sa zaradoval: „Fantázia! Ja žijem!“. Potom sa rozhliadol okolo seba. Všade boli odpadky a neznesiteľný zápach. Samozrejme, veď bol v kanáli.

Postavil sa na nohy a nemal ani tušenia, kde sa nachádza a ako sa vráti späť do svojho domčeka. Nezostávalo mu nič iné, len sa vydať jedným z dvoch smerov. A tak sa rozbehol prvým, ktorý ho napadol.

Chvíľu kráčal, potom bežal až nakoniec, prišiel k vodopádu. Cesta sa tam končila a jediný smer, kam mohol ísť, ak sa nechcel vrátiť späť, bola cesta dole vodopádom. „Musím ísť ďalej! Späť tmavým kanálom už nepôjdem!“ Šomral si nahlas. „Radšej skočím do tohto vodopádu!“

Napočítal do tri a skočil. Kanál ho opäť unášal do neznáma až ho vypľul v pokojne stojace vode. Stále bola plná odpadkov, ale aspoň bola pokojná.

Chrobák Bobo sa vynoril spod vody a zhlboka sa nadýchol. Potom sa obzrel okolo seba a bol veľmi prekvapený. „Ja neverím vlastným očiam!“ hovoril si. „Zomrel som? Alebo sa mi to len sníva?“ čudoval sa. Díval sa na obrovské mesto, …