Kráľ a žobrák

Tento príbeh sa odohráva v dobe, keď zemi vládli králi. Ozajstní králi s červeným plášťom a zlatou korunou na hlave, ktorí žijú v obrovských hradoch.

Náš príbeh sa odohráva na tom najhonosnejšom hrade. Jeho pozlátenú strechu je vidieť až za siedmimi horami. V tomto honosnom kráľovstve žil kráľ Greedy. Miluje zlato a všetko čo sa ligoce. Je zahľadený do seba a do svojho ligotavého kráľovstva. Kvôli jeho sebeckému správaniu trpia obyvatelia kráľovstva, ktorí sú chudobní a nešťastní.
Greedy chcel získať všetko zlato sveta, ktoré potom roztápal a vyrábal z neho zlaté tehly či strechu pre svoj hrad. Je posadnutý zlatom. Berie si všetko od chudobných, pretože si myslí, že keď je kráľ, tak má na to právo.
Jedného dňa šiel kráľ Greedy na nákup do mestečka neďaleko jeho kráľovstva. Vzal kone, koč a svojich poddaných. Na tržnici vykupoval od chudobných ľudí šperky a cennosti. Sedel v zlatom kresle na svojom bielom koni a kráčal po kamennom námestí mestečka. Prechádzal po trhovisku a na zemi sedel žobrák. Oblečenie mal deravé a špinavé. Na sklonenej hlave mal ošúchaný klobúk. Kráľ okolo neho len prešiel a pousmial sa. Nikdy nehodil žobrákom ani len mincu.
Po príchode späť do svojho kráľovstva prikázal služobníkom, aby mu všetko zlato a šperky odniesli do zlatej komory. On si zatiaľ sadol do jedálne a vychutnával si honosné pokrmy.
Na druhý deň sa situácia opakovala a kráľ šiel opäť do mestečka na nákupy šperkov a cenností. Opäť sa prechádzal po trhovisku a na zemi sedel ten istý žobrák. Keď kráľ prechádzal okolo neho, žobrák zdvihol hlavu a opýtal sa: „Prečo mi nikdy neprispeješ drobným príspevkom na jedlo? Veď si ten najbohatší kráľ v okolí.“ Kráľ zastavil svojho bieleho koňa odetého v zlatom sedle a povedal: „Haha, ty si ale drzý, žobrák!“ smial sa až do prasknutia. „Prečo by som ti mal niečo dať?“ výsmešne sa opýtal si kráľ Greedy. „No ak mi pomôžeš, tak ti môžem splniť jedno želanie, akékoľvek si len budeš priať,“ odvetil žobrák. „Haha, ty mi chceš splniť nejaké želanie?“ uškŕňal sa kráľ Greedy. „Zdvihni sa a vypadni odtiaľto! Nič viac si neželám!“ vykríkol kráľ a odcválal na koni.
Kráľ Greedy si opäť naplnil svoju zlatú komoru, bohato sa najedol a ľahol si do postele.
Ráno sa zobudil na hlučné výkriky a zvuky padajúcich kameňov. Vyskočil zo svojej postele so zlatými obliečkami a pribehol k oknu. Sánka mu padla až na podlahu. Jeho úžasný hrad bol centrom bojiska. Vonku sa strhol ničivý boj. Do hradieb narážali obrovské horiace kamene, ktoré do nich robili diery veľké ako dvere. Do kráľovského dvora začali vstupovať jazdci na koňoch. Greedyho kráľovstvo napadol nebezpečný nepriateľ. Povesti o zbojníkoch na koňoch naháňali zimomriavky.
Greedyho hrad je predsa lákadlom pre každého zbojníka.
Kráľ pochopil, že musí utiecť, pretože zbojníci sa už prebúravali do jeho hradnej veže. Rýchlo vyliezol z okna a ….