Magické semiačka

Malý Max žil so svojou matkou Annou v skromných pomeroch v starom dome v malej dedinke. Jeho otec cestoval za prácou ďaleké kilometre a väčšinu dní ťažko pracoval. Max miloval bicyklovanie a čas po vyučovaní zvyčajne trávil na dvoch kolesách. Ak sa niečo na bicykli pokazilo, vzal ho do otcovej dielne na záhrade a opravoval ho. Staral sa oň, akoby to bol najvzácnejší poklad. Na bicykli chodil všade, do školy, do obchodu, či za kamarátmi.

Raz v sobotu ráno ho mama Anna poprosila, aby zašiel na nákup a priniesol jej mlieko a chlieb. Max nasadol na svoj milovaný bicykel a vybral sa do obchodu v strede dedinky. V obchode kúpil všetko, čo mu mama napísala na kúsok papiera a vyšiel von. Z toho, čo uvidel mu spadla sánka, nákup mu vypadol z rúk a rozbité mlieko sa pomaly vpíjalo do zeme. „To snáď nie! Môj bicykel niekto ukradol!“ vykríkol Max a po tvári sa mu skotúľala slza ako svet. Bol z toho veľmi nešťastný. Vrátil sa domov uplakaný a bez bicykla. „Čo sa stalo Max? Prečo plačeš?“ opýtala sa ho vydesená mama. „Kým som bol v obchode, niekto mi ukradol bicykel!“ plačúcim hlasom odpovedal Max. „Óch, nie! To mi je ľúto, synček. Kúpime ti nový, ale momentálne nemáme veľa peňazí. Vieš, že tvoj otec pracuje celé dni, aby nás uživil. Ale sľubujem ti, že budem odkladať mince bokom a nazbierame dostatočné množstvo na nový bicykel,“ hovorila mama Anna, ktorá sa ho snažila upokojiť. „Ale mama, to bude trvať večne,“ odpovedal nešťastný Max.

Na druhý deň sa vracal zo školy pešo. Zvyčajne chodieval bicyklom, ale teraz musel ísť po vlastných. Ako tak kráčal ulicou, vybral sa na tržnicu, aby si kúpil jablko. V stánku, kde sa zastavoval každý deň si kúpil nádherné červené jabĺčko a posadil sa na kameň vedľa tržnice. Hrýzol do jablka a sledoval kamarátov, ako jazdia na bicykloch a radujú sa. V jeho tvári bolo vidieť smútok. „Hej, chlapče, prečo tam tak smutne sedíš? Čo ťa trápi?“ zakričal na Maxa starec, ktorý predával vedľa na tržnici semienka rozložené na starom drevenom vozíku. Max sa otočil za hlasom a hneď si všimol starca, ktorý na neho s úsmevom mával. Postavil sa a prišiel k nemu. „Dobrý deň, pane, čo to tu predávate?“ slušne pozdravil a spýtal sa. „To sú semienka rôznych plodín a rastliny, ktoré pestujem,“ povedal starec. „Ale neodpovedal si mi. Prečo si taký nešťastný?“ ďalej sa vypytoval starec. „Som smutný, pretože mi včera niekto ukradol môj bicykel, ktorý som mal tak rád a na nový nemám peniaze,“ povedal smutne. „Ako sa voláš?“ opýtal sa starec. „Volám sa Max,“ odpovedal. „Vieš Max, ak by si mi tu pomohol, mohol by som ti zaplatiť a zarobíš si nejaké peniaze na nový bicykel,“ ponúkol starý muž Maxovi. „Váúúú! To vážne? To by bolo skvelé!“ začal poskakovať šťastný Max. Starec mu hneď našiel robotu a mohol začať okamžite pracovať. Odložil si školskú tašku o vozík a bol pripravený pracovať. „Max, budeš sa starať o tieto rastlinky. Budeš ich zalievať a vytrhávať burinu, ktorá tam nemá, čo robiť. Potom, keď to dokončíš, naplníš tieto papierové vrecká semienkami, aby sme ich mohli predávať. A na záver uložíš tieto drevené debničky na vozík,“ ukazoval starec Maxovi. On neotáľal a začal pracovať najusilovnejšie ako vedel. Ukázalo sa, že starčekov stánok bol veľmi obľúbený, a tak nemali o zákazníkov núdzu. Pri práci ubehne deň ako voda a Max sa ani nenazdal a už sa stmievalo. „Ja už asi budem musieť ísť domov. Ale zajtra hneď po škole som tu,“ povedal Max. „Dohodnuté! Nezabudni si vziať domov školskú tašku a zajtra ťa tu budem čakať. Na konci týždňa ti zaplatím za tvoju prácu,“ povedal starec a rozlúčili sa. Max domov bežal, pretože sa nevedel dočkať, kedy to všetko vyrozpráva svojej mame. Vletel do dverí ako víchor a posadil sa k nej. Všetko jej vyrozprával a ona sa tešila, že má takého šikovného syna. Ten si ešte rýchlo spravil domáce úlohy a unavený po náročnom …