Slimák Fezo

Pod zeleným smrekom v hustom ihličnatom lese sa ukrýva život plný dobrodružstiev. Svoj domov tu majú tí najmenší, od drobných mravcov až po tých najväčších ako napríklad medveď hnedý, ktorý celú zimu prespí vo svojom brlohu. Ale na kameni, položenom v mäkučkom machu za úsvitu jarných lúčov, si sedel hrdý slimák Fezo.

Ulitu mal lesklú a riadne vyčistenú. Je totiž poriadny pedant a dbá na to, aby jeho domov bol vždy čistý a voňavý. Vonku pod stromami to voňalo lahodnou lesnou vôňou tvorenou z machu a ihličia. Fezo už od rána naťahoval oči na svojich dlhých tykadlách k oblohe a zhlboka dýchal. Bola to jeho ranná rutina, s ktorou štartoval nový deň.

„Ahoj, volám sa slimák Fezo. A tvoje meno?“ prihovoril sa k farebnému motýľovi, ktorý si prisadol na kameň hneď vedľa neho. „Ja som motýľ Fialko,“ odpovedal a ladným pohybom vzlietol na lesnú lúčku. „Wau! Tie tvoje krídla sú neskutočné, kiežby som také mal aj ja,“ povedal závistlivo slimák Fezo. „Veď ja si nejaké zoženiem,“ povedal, zliezol z kameňa a vybral sa hľadať farebné krídla do lesa.

Plazil sa popod stromy po mäkučkom machu a odrazu jeho pozornosť pohltila kvetina hneď vedľa hnedého hríba. Svojimi pestrými farbami žiarila už z veľkej diaľky.

„Okej, možno nebudem mať krídla, ale aspoň si svoj domček vyzdobím krásnou kvetinou,“ povedal Fezo, kvet odtrhol a vošiel dovnútra ulity a uložil ho pod okno.

Putoval ďalej po lese a pri jazierku sa niečo ligotalo hneď pod hladinou vody. Fezove oči na tykadlách sa natiahli tak vysoko, že bolo počuť malé praskanie. Fezo neváhal, vytiahol ligotavú vec z vody a od údivu skamenel. Bol to krásny a veľmi vzácny riečny kameň.

„Ty si ten najkrajší kameň, teba si vezmem do svojho domčeka,“ a len čo to vyslovil, už bol v ulite a kameň položil na stôl. „To je fantastické! Chcem ešte desiatky takýchto kameňov!“ od vzrušenia si Fezo pospevoval a pustil sa do ďalšieho hľadania.

A takto celý deň putoval po lese a zbieral vzácne kamene, ligotavé predmety, krásne kvetiny a lesné mince. Bol fascinovaný všetkým, čo sa ligotalo. Nevedel odolať pokladom, ktoré nachádzal, a takto pokračoval celý deň. Jeho ulita už bola taká plná rôznych ligotavých predmetov, ktoré ani nepotreboval, že musel vynaložiť štyrikrát viac úsilia na to, aby svoj domček utiahol.

„Ahoj Fezo. Ahoj! Tu som!“ kričala naňho jeho slimačia kamarátka Lola. „Ahoj!“ odvetil Fezo.

„Nechceš ísť so mnou a s mojimi priateľmi k neďalekému jazierku a zaskákať si do vody …