Simonove vynálezy V. – Robot

Simon je už skutočným vynálezcom. Za sebou má niekoľko úžasných projektov. Napriek tomu, že sa pri niektorých z nich nevyhol chybám, každý neúspech ho len posilnil v jeho odhodlaní. S jeho kreatívnym duchom nikdy neprichádza nuda. Simon je stále obklopený inšpiráciou a venuje sa neustálemu vymýšľaniu a tvorbe nových inovácií. Môžeme ho pokojne nazvať priekopníkom a vášnivým vynálezcom, ktorý nikdy nezastaví svoju vytrvalú cestu za objavmi.

Dnes, v sobotu ráno, mal hlavu zaborenú v kope papierov, ktoré boli pokreslené ešte nezrealizovanými nápadmi na nové vynálezy. Kreslil ďalšie a ďalšie a zapisoval si nové myšlienky, ktoré mu napadli večer pred spaním. Lenže tok jeho kreatívnych myšlienok prerušila jeho mama. Vošla do jeho izby a poprosila ho, aby si spravil malú prestávku a izbu si upratal. On prikývol a sľúbil, že sa do toho okamžite pustí. Simon bol zodpovedný, a to čo sľúbil, to sa vždy snažil dodržať.

Zodvihol hlavu od stola a rozhliadol sa po izbe. Bola zaplavená neporiadkom z celého týždňa. Použité ponožky sa povaľovali v každom rohu izby, jeho papiere s poznámkami boli nalepené na každom nábytku. Oblečenie mal prehodené cez dvierka na skrini a keď kráčal po izbe, pod nohami mu praskali omrvinky z jedla.

„Myslím si, že je najvyšší čas urobiť poriadok. O chvíľu sa už nebudem mať ani kam pohnúť. V čistej izbe budú aj moje myšlienky tvorivejšie,“ povedal si sám pre seba.

Lenže bol tu malý háčik. Upratovanie bolo niečo, čo ho vôbec nebavilo. Bola to činnosť, ktorá ho nenapĺňala a považoval ju za stratu času.

„Uf! Upratovanie skutočne neznášam,“ bedákal na svojej stoličke pri pracovnom stole, kde tvoril všetky svoje vynálezy.

„Počkať, počkať, som predsa vynálezca! Vytvoril som už množstvo skvelých vecí. Napríklad lietajúci oblek, ten bol skutočne nezničiteľný. Alebo lietajúce auto, či môj zvierací prekladač. Určite si poradím aj s týmto problémom. Vyriešim ho raz a navždy!“ povedal odhodlane a hneď vzal ceruzu do ruky a jeden čistý papier. Po niekoľkých minútach nakreslil nový vynález. Zahľadel sa naň a hrdo povedal: „Toto bude ten najdokonalejší vynález, aký som kedy vyrobil!“

Bez zaváhania sa pustil do realizácie. Na kôpku v garáži si uložil rôzne kovové materiály a potom sa vrátil k počítaču, aby dokončil tú najdôležitejšiu vec. Vytiahol malý čierny USB kľúč a utekal späť do garáže. V jej strede už stál malý plechový robot. Simon k nemu podišiel odzadu, otvoril zadný kryt na hlave robota a strčil kľúč dovnútra. Na USB kľúči mal softvér s umelou inteligenciou. Kryt potom zatvoril a robota zapol. Zablikal, zahučal a oči sa mu rozsvietili v slabomodrej farbe. Zahľadel sa na Simona a povedal mu: „Ahoj. Som pripravený k tvojim službám. Prosím, ukáž mi neporiadok, ktorý potrebuješ upratať. Ja si s ním poradím. Som určený na upratovanie.“

„Fantázia, fantázia!“ tešil sa Simon. „Ty naozaj funguješ! Poď, ukážem ti tvoju prvú úlohu.“ Simon vzal robota so sebou do svojej izby a postavil ho do stredu miestnosti. „Toto je tvoja prvá úloha. Musíš túto izbu upratať dokonale!“ Robot neváhal ani chvíľu. Farba očí sa mu zmenila na zelenú a hneď sa pustil do práce. Ponožky pozbieral a zaniesol ich k práčke, oblečenie poskladal do skrine, papiere abecedne roztriedil a podlahu povysával. Simon sa nestačil diviť. Jeho najnovší vynález bol úchvatný. Fungoval na 100 %!

Od tohto momentu už Simon nemusel upratať ani len jednu ponožku. Všetko zaňho urobil robot. Každý jeden deň robot upratoval celú domácnosť. Nemalo to chybu a fungovalo to ideálne.

Lenže jedného dňa, keď sa Simon zobudil a poprosil robota, aby mu upratal pyžamo, zostalo ticho. Robot sa neozýval. Simon si myslel, že sa len vybila jeho batéria, ale keď ho po hodine hľadania nenašiel v celom dome, veľmi rýchlo pochopil, že robot ušiel. Simon sadol na bicykel a vydal sa ho hľadať. Celé hodiny krúžil mestom, ale po robotovi ani stopa. Rozhodol sa, že prehľadá aj časť lesa neďaleko mesta. Bicyklom dorazil až k lesnej studničke, ktorá sa nachádzala pod lesnou lúkou. Ovlažil si tvár vodou a vtedy si všimol svojho robota, ako sedí uprostred lúky. Rozbehol sa za ním a už z ďaleka naňho kričal. Keď k nemu dobehol, uvidel čosi nezvyčajné. Robot mal predpaženú ruku a na prste mu sedel nádherný motýľ.

„Čo to tu robíš? Prečo si …